Fasáda, plesne a difúzny odpor

Uvedený problém sa týka nových, starších, ale aj rekonštruovaných, či zateplených domov – vlhkosť a tvorba plesní. Téme sa venujú nadšení amatéri, skúsení odborníci aj dokonalí laici. Najväčším magnetom sa v tomto kruhu otázok a odpovedí stala oblasť zatepľovania, ku ktorej patrí okrídlené slovné spojenie – dýchanie domu. Odborník ale radšej hovorí o “difúzii vodnej pary konštrukciami stavby.” Ako to teda je a kto, či ako dýcha?

Zateplenie, vlhkosť a materiály

Je preukázané, že výskyt plesní a mikroorganizmov na fasádach nespôsobujú použité zatepľovacie materiály. Ak sa stane, že zateplený dom “prestane dýchať,” nebýva na vine použitá vrstva zatepľovacieho systému, ale skôr ide o vymenené okná a kvalitne utesnené špáry. Nové okná – plastové či drevené – tesnia totiž až 10-násobne lepšie ako tie pôvodné. V dôsledku toho tak nedochádza k stálej a potrebnej výmene vzduchu, čo sa dá ilustrovať aj na príklade. Ak sa pred výmenou okien vzduch vymenil – aj pri zatvorených oknách – zhruba raz za hodinu, pri nových oknách sú hodnoty až 10 ráz nižšie.

V tejto novej situácii je preto nevyhnutné začať vetrať odlišným spôsobom, inak dochádza k zvyšovaniu relatívnej vlhkosti v miestnosti, a tým aj k možnému výskytu plesní. Optimálne vetranie po výmene okien spočíva v masívnejšom, 3-5 minútovom vyvetraní obytného priestoru, a to v závislosti od klimatických podmienok alebo potrieb konkrétnych osôb.

Difúzny odpor

Dom nedokáže cez svoje obvodové múry odvádzať viac ako 3 percentá vlhkosti, a pritom je viac-menej jedno, z čoho bol konštrukčne postavený. Tento fakt platí aj pri dodatočnom zateplení fasády, takže sa dá konštatovať, že pri výmene vzduchu v objekte nehrajú použité materiály dajakú kľúčovú úlohu.

Schopnosť stavebných materiálov prepúšťať okolitú vodnú paru nazývame difúznym odporom. Okrem vzduchu, ktorý vodnej pare kladie najmenší odpor, kladú všetky ostatné materiály väčší odpor. Faktorom difúzneho odporu potom nazývame pomer medzi difúznym odporom hrúbky nejakého materiálu a difúznym odporom vzduchu o rovnakej šírke.

Z bežne známych a používaných stavebných materiálov majú najvyšší difúzny odpor kovy, sklo, asfalt alebo plastové fólie. Železobetón – teda často využívané panely – má hodnoty difúzneho odporu vyššie ako tehla, resp. pórobetón. Zaujímavá informácia vychádza pri porovnaní dôverne známeho železobetónu a polystyrénu, určeného na zatepľovanie. Rovnako hrubá vrstva železobetónu má zhruba dva razy vyšší difúzny odpor ako vrstva penového polystyrénu.

V tomto kontexte treba brať do úvahy tzv. rosný bod. Obecne ide o nestály dej, ktorý je podmienený tepelnou vodivosťou materiálov, vnútornou a vonkajšou teplotou, vlhkosťou, atmosférickým tlakom, nadmorskou výškou a pod. Ak sa na styku nosného múru budovy a izolácie objavuje teplota nižšia ako hodnota 14°C, je vysoká pravdepodobnosť, že vlhkosť začne postupne kondenzovať priamo na stene. Akonáhle sa teplota dostane na úroveň 12°C je kondenzovanie vodnej pary na stenách už takmer isté.

Povrch steny a kondenzácia

Ak nám na povrchu steny začne kondenzovať voda, znamená to, že v okolitom vzduchu bol dosiahnutý rosný bod vodných pár. Tento typ kondenzácie spôsobujú tepelné mosty alebo nedostatočná tepelná izolácia stien. Takto skondenzovaná voda potom dovoľuje v miestnostiach výskyt a rast plesní.

Iným prípadom býva kondenzácia vody vo vnútri fasády alebo steny. Príčinou je opäť dosiahnutie rosného bodu prítomných vodných pár. Za množstvo skondenzovanej vody môže tlak vodných pár a ich rýchle ochladenie. Do úvahy prichádza iný dôvod. Stena je zvnútra paropriepustná, ale zvonku to už neplatí, príp. stena je nesprávne tepelne izolovaná.

Kondenzácii vody sa dá zabrániť v podstate dvojako. Prvou možnosťou je zvýšenie teploty stien, teda ich priame zateplenie. Druhý postup spočíva v snahe znížiť hustotu vodných pár v stene. Ide o realizáciu parozábrany z vnútrajšej a osadenie paropriepustného materiálu z vonkajšej strany múru. Vždy ale treba dbať na prípadné netesnosti v systéme parozábrany, napr. okolo elektrických zásuviek.

Zabrániť kondenzovaniu vody vo vnútri steny, napr. počas veľkých mrázov nie je dosť dobre možné. Každý múr má totiž “svoju” teplotu pri ktorej sa začína vodná para zrážať. A naopak, pri dosiahnutí vyššej teploty sa voda z neho odparuje.

Keď už snahy nestačia

Často sa však majiteľom domov, či správcom budov stáva, že všetko vyššie popísané snaženie zlyháva a fasáda zakvitne plesňami. Tu sa zvykne vravievať, že každá rada je nad zlato. Zbaviť sa plesní a urobiť to rýchlo, kvalitne a na dlhý čas nie je hračka Aj tu platí, že najlepším riešením je pomoc odborníka. Medzi tých najskúsenejších v tejto oblasti patrí spoločnosť A SERVIS LIPKA. Firma sa ochrane fasád a likvidácii plesní venuje vyše 20 rokov a v strednej Európe má zaslúženú povesť lídra. Je zrejmé, že napadnutá stena alebo fasáda bude v správnych rukách.

Kroky k úspechu

Hlavným, a veľmi podstatným krokom pri likvidácii plesní je precízne odstránenie prvotného biologického znečistenia. Táto činnosť sa uskutočňuje zásadne za mokra, aby sa spóry plesní a mikroorganizmy nešírili a nezamorili iné plochy, prípadne neinfikovali osoby v blízkom okolí. Potom sa plocha riadne vysuší. Nasleduje aplikácia prípravku SANATOP LIKVID PROFI, ktorý sa nechá pôsobiť celých 24 hodín.

Skôr ako príde k naneseniu náteru LSG, je potrebné s majiteľmi vyriešiť otázku prípadnej výmaľby fasády. Účelom je zjednotenie farebnosti celej plochy. A SERVIS LIPKA klientov seriózne upozorňuje, že farebne jednoliatu fasádu nie je možné dosiahnuť, ani s použitím vzorkovníkov a rokov skúseností. Pôvodná farba vplyvom počasia už značne zdegradovala a ostáva na zákazníkovi, ako sa napokon rozhodne.

Ďalší krok predstavuje použitie jedinečnej technológie LSG. Fasáda ošetrená náterom LSG získa mikrofilm, ktorý ju chráni pred vlhkosťou a plesňami. Technológia umožňuje vodným parám v budove voľne unikať do okolia, ale voda zo vzduchu sa do fasády už nedostane. Steny s LSG náterom potom účinne bránia mikroorganizmom a plesniam, aby sa na ploche zachytili a začali rásť.

Firma A SERVIS LIPKA považuje LSG za vôbec najúčinnejší prostriedok na ochranu fasád v boji proti plesniam a mikroorganizmom. Tento progresívny chemický prípravok spoločnosť ponúka s garanciou 4 až 6 rokov, v závislosti od konkrétnych podmienok.

Otázka likvidácie plesní alebo mikroorganizmov má tak svoju odpoveď a jej nositeľa. S dôverou a hocikedy sa obráťte na spoločnosť A SERVIS LIPKA. Jej pracovníci vás o kvalite a profesionalite svojej práce veľmi radi presvedčia aj u vás doma.